Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny. – Časť 4.

bible genealogyKde boli Memphis a Théby? - slepá ulička tradičnej lokalizácie. Stopy starozákonného Egypta a Chanaánu v Strednej Európe a na Balkáne. „Červení“ a „bieli“ žreci Egypta. Alba Greca a Alba Regalis v Uhorsku. Memphis a Théby. Egyptský panteón bohov – Ptah, Amon, Ra. Unikálna mapa „Pannonia et Illyrici veteris tabula“ A. Ortelia. Pannonia = Ptolemajovské kráľovstvo. Stopy po Egypte v európskej heraldike. Kresťania a „pohania“. Bieli a červení. O dvoch vetviach stredovekého kresťanstva. Kedy sa „kríž + polmesiac“ zmenil na dvojkríž? Kulikovská bitka roku 1382 ako rozhodujúca bitka o prijatie tzv. „bieleho“, apoštolského kresťanstva v Rímskej ríši, jej spojitosť s Uhorskom a Lotrinskom. Krym – grifon – Tartária. Čo znamená „Tercia Pars Regni“. Čo znamená „Nitra a Bihar“.

japhet magog europe

 

Genezis, 10:

A to jsou dějiny Noemových synů, Sema, Chama a Jafeta.

A po potopě se jim začali rodit synové.

2  Synové Jafeta byli Gomer a Magog a Madai a Javan a Tubal a Mešek a Tiras.

3  A synové Gomera byli Aškenaz a Rifat a Togarma.

4  A synové Javana byli Elišah a Taršiš, Kittim a Dodanim.

Z nich se rozšířilo obyvatelstvo ostrovů národů v jejich zemích, každý podle svého jazyka, podle svých rodin, po svých národech.

A synové Chama byli Kuš a M I Z R A I M a Put a Kanaán.

7  A synové Kuše byli Seba a Chavila a Sabta a Raama a Sabteka.

A synové Raamy byli Šeba a Dedan.

8  A Kuš se stal otcem Nimroda. Ten udělal začátek v [tom, že] se stal mocným na zemi.

9  Předváděl se jako mocný lovec v odporu proti Jehovovi. Proto se říká: „Právě jako Nimrod, mocný lovec v odporu proti Jehovovi.“

10  A počátkem jeho království se stal Bábel a Erek a Akkad a Kalne v zemi Šinar.

11  Z té země vyšel do Asýrie a dal se do stavění Ninive+ a Rechobot-Iru a Kalachu 12 a Resenu mezi Ninive a Kalachem: to je to velké město.  („prizvanie „Varjag“ - aut.)

13 A Micrajim se stal otcem Ludim a Anamim a Lehabim a Naftuchim

14 a Patrusim a Kasluchim (z nich vyšli Filištíni) a Kaftorim.

15 A Kanaán se stal otcem Sidona, svého prvorozeného, a Cheta

16 a Jebusejce a Amorejce a Girgašejce

17 a Chivijce a Arkovce a Sinity

18 a Arvaďana a Cemarity a Chamaťana; a potom se rodiny Kananejců rozptýlily.

19 Hranice Kananejců byla tedy od Sidonu až po Gerar blízko Gazy, až po Sodomu a Gomoru a Admu a Cebojim blízko Laši.

20 To byli synové Chama podle svých rodin, podle svých jazyků, ve svých zemích, po svých národech.

21 A Semovi, praotci všech synů Ebera, bratrovi nejstaršího Jafeta, se také narodilo potomstvo.

22 Synové Sema byli Elam a Aššur a Arpakšad a Lud a Aram.

23 A synové Arama byli Uc a Chul a Geter a Maš.

24 A Arpakšad se stal otcem Šely a Šela se stal otcem Ebera.

25 A Eberovi se narodili dva synové. Jeden se jmenoval Peleg, protože za jeho dnů byla země rozdělena, a jeho bratr se jmenoval Joktan.

 

V danej časti našej štúdie pozývame vážených čitateľov na spoločný znovuobjaviteľský výlet do  starodávneho, zabudnutého Egypta. Ako hovorievali naši predkovia – všetko „nové“ je len dobre zabudnuté „staré...

Dnes síce máme vo svete viacero civilizácií – západnú, ruskú, indickú, islamskú, čínsku... Na úsvite dejín a pri zrode písomnej histórie však rozhodujúcou, ak nie jedinou (je to, pravdupovediac, otvorená otázka – aut.) bola civilizácia egyptská. Staroegyptskí veľkňazi - žreci sa delili na dve skupiny podľa miesta ich pôsobenia a „sfarbenia“ - na Thébskych žrecov Ammona a žrecov Ptah-a v Memphise. V dnešnom africkom Egypte pritom nie sú žiadne relevantné materiálne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by tie „historické pamätihodnosti“, ktoré v podobe neveľkého počtu rozvalín prezentujú tamojší sprievodcovia v rámci „legendárnych starovekých Théb“, snáď mohli korešpondovať tomu vskutku veľkolepému obrazu, akému sa toto mesto teší v historických prameňoch. Podobne je to aj v prípade so „staroegyptským“ Memphisom, o ktorom súčasní historici tvrdia, že sa vraj nachádzal na mieste dnešnej Káhiry a taktiež z neho máločo ostalo. Pritom podľa „antických“ gréckych autorov sa Memphis nachádzal na pomedzí Horného a Dolného Egypta, nie snáď priamo pri nílskej delte!.. Hľa, čo o problémoch exaktnej lokalizácie týchto dvoch metropol „starovekého“ Egypta píšu autori „Novej Chronológie“ A.T. Fomenko a G.V. Nosovskij v 8. kapitole druhej časti knihy „Rozkvet Ríše“ s podtitulom Impérium. Kadiaľ v skutočnosti putoval Marco Polo. Kto sú talianski Etruskovia. Staroveký Egypt. Škandinávia. Rus-Horda na starých mapách

 

Kapt. 8. Kde sa nachádzali metropoly „starovekého“ Egypta – Memphis a Théby?

Predpokladá sa, že dvomi metropolami „starovekého“ Egypta boli legendárne mestá Memphis a Théby. Pravdaže, dnešným turistom presvedčivo ukazujú v africkom Egypte „pozostatky“ Memphisu, ako aj Théb. Avšak odpovedať na otázku, sformulovanú v názve – Kde sa nachádzali? - nie je také jednoduché, ako sa zdá.

N.A. Morozov písal: „Samozrejme, že zo strategického pohľadu by bolo bývalo nevyhnutné umiestnenie hlavného mesta Egypta práve v danom mieste, neďaleko od rozvetvení Nílu, pri vchode do delty. Tu skutočne aj existuje v súčasnosti mesto Káhira, a ak by tvrdili, že práve Káhira predstavuje staroveký Memphis, ťažko by bolo čokoľvek namietať. Avšak staroveký Memphis literárna aj historická tradícia neumiestňuje do oblasti súčasnej Káhiry, ale aspoň o 50 km južnejšie, pritom na protiľahlom púštnom brehu Nílu. Aké stopy tam zostali po Memphise?.

Egyptológov už dávno trápi to, že na mieste, kde by podľa „litery histórie“ mali „narysovať na mape“ Memphis – NIET DOSTATKU BADATEĽNÝCH STÔP PO VEĽKOMESTE. H. Brugsch, jeden z najvýznamnejších európskych egyptológov, píše - „...Teraz od LEGENDÁRNEHO mesta zostala len hŕba zrúcanín z rozbitých stĺpov, obetných kameňov a sôch... Kto zamieri do Memphisu v nádeji uvidieť oblasť, ktorej rozvaliny samy osebe sú hodné TEJ SLÁVY, ktorú požívalo LEGENDÁRNE SVETOVÉ MESTO na brehoch Nílu, ten bude kruto sklamaný pohľadom na NEPATRNÉ POZOSTATKY starobylosti...“

„Len nespútaná obrazotvornosť odborníka,“ - vzlyká Brugsch, - „môže vyvolať z minulosti Memphis v celej jeho kráse a veľkoleposti, a len majúc to na pamäti je možné podniknúť putovanie, ktoré by sme mohli nazvať „púťou“, ku hrobu starej metropoly, k tomu miestu, kde sa kedysi týčil do výšin slávny chrám Ptaha...a kde je teraz len PALMOVÝ LES A OBŠÍRNE, FELLÁHMI OPRACOVÁVANÉ POLE poblíž arabskej usadlosti Mit-Rachine“.

„Nejedenkrát boli za našich časov podniknuté vykopávky na pôde starobylého Memphisu v nádeji objaviť pamiatky či materiálne svedectvá, ktorý by mali reálnu historickú hodnotu“, - smutne uzaviera Brugsch, - „zatiaľ však NEPRINIESLI TAKMER ŽIADNE VÝSLEDKY, ktoré by stáli za zmienku.“

Súc postavený pred nevyhnutnosťou objasniť, odkiaľ sa vzali ASPOŇ KAMENE od údajne prakticky úplne zničeného veľkého Memphisu, Brugsch ponúka nasledovnú verziu: „ZDÁ SA BYŤ nepochybné (? - Aut.), že OBROVSKÉ KAMENE, použité pre postavenie chrámu počas dlhého obdobia, sa postupne dovážali do Káhiry a minuli na stavby mešít, palácov a domov Kalífov“.

S Thébami to tiež nie je o nič lepšie.

Snažiac sa vyvodiť závery z týchto informácií rešpektovaných európskych egyptológov, N.A. Morozov píše: „Z mesta NIČ NEZOSTALO... Na východnom brehu Nílu dodnes stoja veľkolepé a dobre zachované pozostatky chrámových komplexov v Luxore a Karnaku. Na druhom brehu stoja taktiež dobre zachované pozostatky chrámov Qur-na, Ramesseum, Medinet-Abu, ALE OD SAMOTNÝCH METROPOLITNÝCH STOBRÁNOVÝCH THÉB NEZOSTALO ZHOLA NIČ.

Predpokladá sa, - pokračuje N.A. Morozov, - „že boli zničené na príkaz Ptolemaia Sotera II. Latirusa, ktorý žil údajne 84 p.n.l...“

Avšak kde sú stopy alebo kamene po zničených Thébach? Takých v skutočnosti niet. Tvrdí sa, že boli odnesené KAŽDOROČNÝMI ZÁPLAVAMI (Mariette, „Monuments“ - aut.). Ale môžu snáď povodne kedykoľvek či kdekoľvek prenášať obrovské balvany, ako plávajúce brvná?... A koho by vôbec napadol taký šialený nápad – STAVAŤ HLAVNÉ MESTO V BODE, KDE DOKONCA AJ KAMENE SÚ UNÁŠANÉ KAŽDOROČNÝMI POVODŇAMI?“

Po všetkom, čo sme sa dozvedeli, je namieste otázka – hľadajú vôbec legendárne hlavné mesto „starovekého“ Egypta Memphis na správnom mieste? A je snáď pravda, že sa nachádzalo práve v africkom Egypte? Veď sme predsa videli, že na egyptských kameňoch je rozpovedané veľa zo života iných krajín, vrátane Ruska, Európy a Ázie...“

A.T. Fomenko, G.V. Nosovskij, „Rozkvet ríše“, http://chronologia.org/seven5_2/0808.html

Ak však uplatníme novochronologickú logiku a pokúsime sa lokalizovať „staroveký“ Egypt v strednej Európe a na Balkáne, stotožniac dunajský veľtok so slávnym Nílom („Níl“ môže byť variácou pojmu „Ilion“ a znamenať „Božiu rieku“ - aut.), môžeme v rámci našej premisy o jestvovaní dvoch frakcií staroegyptských žrecov vyvodiť nasledovné:

 

I. Hornoegyptský „biely“ klan žrecov z Théb, metropoly Horného Egypta

Théby, volané aj Waset (WST ~ SVT – Sväté...aut.) , pravdepodobne predstavuje konglomerát pevností:

a) Devín (Theben, Teben, Tewen, tzv. „Malé Théby o siedmich bránach“ v údajne „gréckej Boiótii“ – aut.) (pannonia.jpg; legenda: Všimnite si lokalitu okolo rieky Ráby s názvom Desert Boiens. Na mape A. Ortelia je sem priamo umiestňované etnikom Boi. Od týchto Bójov je údajne odvodzovaný aj názov Bo(h)emia. Územie Bójov mohlo byť Grékmi vskutku nazývané Boiotia, a v Biblii sa územie Bójov – Bo(h)emia pravdepodobne odrazilo ako kanaánske kráľovstvo Moáb. Náš „slovenský“ Devín sa v Biblii odrazil ako moábsky Dibon.)

Devín03a

morava_devin

 

Pannonia

b) časť súčasnej Budapešti – Buda, predtým nazývaná Budín.

BUDA CASTLE

Toto mesto poznáme z dejín „starovekého“ Egypta ako „Veľké Théby o sto bránach“, metropolu Horného Egypta. Devín v minulosti kontroloval dunajský veľtok pri jeho prechode do Karpatskej kotliny cez Devínsku bránu, zatiaľ čo Budín zaujíma strategické miesto, kde Dunaj prechádza pri úpätí pohoria Pilis do Stredného Uhorska. T.j. boli to strategické body, kontrolujúce Dunaj na jeho hornom toku. Odvážime sa prepokladať, že v minulosti medzi metropoly „Thébska“ (Thebaidy) patrila aj Viedeň, t.j. dostávame trojjediné Théby: Viedeň, Devín a Budín. Obyvatelia „Horného Egypta“, gréckej „Thebaidy“, Tébania (TV ~ DV/DB ~ VD/BD ako možné spoluhláskové kostry – aut.) sú na nižšie priložených originálnych starých mapách rozpoznateľní aj ako Batones, Bathanatii, Veneti, Wenden (nem.), Vinidi. V Biblii a konkrétne knihe Genezis (napr.,  v príbehu Lota) sa „hornoegyptské“ Théby, ktoré sme stotožnili s uhorskými Budínom a Devínom, pravdepodobne odrazili ako Bet-el. Rovnako je odôvodnený predpoklad, že pod záhadným starozákonným pojmom Nof (Noph, Nophe) máme do činenia s variabilným ozvučením nemeckého pojmu pre Budapešť – Ofen. Územie „Horného“ Egypta je v historickej literatúre známe aj pod pojmami Thebaida a Patros (viď bibl. Patrusím v Gen. 10 – aut.).

(toponym Batones...)

Farba hornoegyptského klanu žrecov v Thébach bola biela.

devinska nova ves

erb Devínskej Novej Vsi

 

Budapest erb

erb Budapešti

Budapest_-_Nuremberg_chronicles_-_BVJA

Buda_Citerioris_Hungariae_Caput_Regni_avita_sedes._vulgo_Ofen_1617

Napríklad Bratislava sa predtým volala Prešporok, nemecky Press-burg, čo je odvodené od toho istého koreňa, ako Prešov a Prusov, t.j. BRS/PRS, a značí „Bielu Rus“. Navyše, je známe, že jedným z hlavných miest „Horného“ Uhorska bol Stoličný Belehrad (Székesfehervár), resp Alba Regia, Alba Regalis. Povšimnite si dvojkríž, dominujúci nad vrcholcom daného mesta, ako je pozoruhodne zobrazený na zodpovedajúcom fragmente tejto unikálnej mapy Uhorska od I. Lazarusa – pravdepodobne z XVI. stor. n.l.

Lazarus Hungary

Dnešný Szekesfehervár ~ Alba Regalis poznáme z Biblie, konkrétne knihy Genezis (~ 1.Mojžišova – aut.), ako jedno z tzv. „miest roviny“, angl. Cities of Sin – Bela, resp. Coar (príbeh o Lotovi – aut.)

 

II. Dolnoegyptský „červený“ klan žrecov z Memphisu, metropoly Dolného Egypta

Pravdepodobne sa v prípade „staroegyptského“ Memphisu jedná o Belehrad, ktorý kontroluje dolinu sútoku Sávy a Dunaja pred jeho prechodom tzv. „Čertovou bránou“ a Južnými Karpatami preč z Karpatskej kotliny. T.j. Belehrad kontroloval všetku dopravu na dolnom toku Dunaja (Valašská nížina a delta – aut.). Aj o Memphisе sa píše, že sa nachádzal na pomedzí Horného a Dolného Egypta. Memphis sa zapisoval aj ako Meno-Fer (MNFR), zatiaľ čo na tejto francúzskej mape Pannónie vidíme, že Belehrad je nazvaný Taurinum (TRNM), t.j. alternatívne ozvučený Meno-F/Ter.

Pannonia

Farba žrecov z Memphisu bola červená.

belgrade

erb Belehradu

erb Starého mesta Belehradu

erb Starého mesta Belehradu

fortress belgrade

pevnosť Belehrad alebo Veľká pevnosť ("Kale Megdan" - tur.)

belgrad

Ergo dostávame, že „Horný Egypt“, resp. „Thébsko“ alebo Patros , predstavuje Horné Uhorsko, t.j. horný tok Dunaja. Naopak „Dolný Egypt“ zodpovedá v našej rekonštrukcii Valašskej Nížine a dunajskej delte. Zo správ antických spisovateľov o Egypte vieme, že na pomedzí „Horného“ a „Dolného“ Egypta sa nachádzal región Heptapolis, čo v našej rekonštrukcii zodpovedá európskemu Sedmohradsku (!! - aut.).

Na horeuvedenej vzácnej mape Uhorska I. Lazara, vyhotovenej údajne (ohľadne datácie arabskými číslicami pozri bližšie našu štúdiu „Praha na obraze van Eycka“ na nwoo.org – aut.) krátko po bitke pri Moháči (kterážto udalosť je na mape aj vyznačená, odporúčam povšimnúť si zaujímavú symboliku tureckého a uhorského vojska – pozn. aut.) vidíme, že tieto dve stredoeurópske metropoly sú označené Ofen a Griechisch Weissenburg, t.j. „Grécky Belehrad“. Belehrad, ktoré v našej novochronologickej rekonštrukcii „uhorských“ dejín zodpovedá „staroegyptskému mestu“ Memphis, je na spomínanej mape označené taktiež ako „Alba Graeca“ (grécka Alba alebo grécky-žrecký-kňažský Rím... pozn. aut.) a  Taurunum (t.j. Meno-fer – pozn.aut.).

Zatiaľ čo v Thébach slávili kult „Bieleho“ Boha – Ammon-Ra (viď t.j. kult sv. Hieronyma ~ HOR+AMONa ~ Andreja I. Bieleho alias Ježiša Krista; pozri toponym Amantes na francúzskej mape Pannónie– aut.) - aka dynastický kult „Svätej Rodiny“, v dolnoegyptskom Memphise vyznávali boha Ptah-a, ktorý bol ochrancom umelcov, remeselníkov a murárov (t.j. aj slobodomurárov – aut.). V egyptských a assýrskych prameňoch Pta-h figuruje taktiež pod menom Bess. Bol to boh, ktorý protežoval pre našich predkov magické tajomstvo tvorenia, čiže schopnosť generovať materiálny aj duchovný život, nepominuteľné hodnoty. Odtiaľ je aj jasné, prečo bol vybraný za patróna plodnosti (vrátane pohlavných konotácií) a inšpirácie. Mimochodom, „Pta-h“ má podobné znenie, ako slovanské „pták“ alebo rusky kohút – петух („petuch“), ktorý je ako taký veľmi častým symbolom aj v kresťanskom umení.

kohut na spici

Kohút je zároveň symbol Gallie. Kohút je vták, ktorý veští červeno-ružové  ranné zore, a taktiež prebúdza pracujúci ľud do nového dňa, plného starostí, červenej krvi, potu a mozolí.

Kohút po-latinsky znie gallus. Po turecky „červený“ znie „gules“, zatiaľ čo v ruštine volali golosovikami spevavé vtáky, vrátane kohúta. Ako sme písali v „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou, č.2“ na HS, je kohút symbolom Gallie – Božej Zeme – Judey (GALL – ALLAG/H – aut.). Všetko spolu vzaté to znamená, že kohút alebo vták je sprostredkujúcim (druhotným) symbolom, prítomnosť ktorého na erboch európskych miest, dynastií alebo krajín pravdepodobne naznačuje istú formu väzieb, resp. závislosti na „červenom“ staroegyptskom klane žrecov. Na rozdiel od iných, ktorí si za taký sprostredkujúci symbol zvolili leva, pretože LEV, rovnako ako VTáK, sa viaže na konkrétnu farbu, totiž – BIELU (LV – LB – alba – biely – BL.... aut.)

V aplikácii na staroegyptské reálie sa nám rysuje nasledovný obraz: bohovia Ptah, Amon a Ra sú v mnohom navzájom previazané božstvá. Boh Ra – je svetovládca, Slnko na nebesiach.

Amon je jeho syn, zostúpivší na Zem „skrytý Boh nebies“, zatiaľ čo Ptah pravdepodobne predstavuje kolektívny obraz zbožšťovaných egyptských faraónov (FRN) – byzantských cisárov, Trójanov (TRN).

* …. Latinské „PTAH“, resp. biblický PUT sa v ruštine vyslovuje ako „RTAN“ ~ „TRAN“ alebo RUT  ~ TUR, t.j. Trójan... Trója sa v historickej rekonštrukcii „Novej Chronológie“ stotožňuje s územím okolo Bosporu a Konštantínopolu, dnešného Istanbulu, a taktiež evanjelským Jeruzalemom, pozri viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=TZYtFZo0T00  Taktiež je známe, že územie okolo Bosporu sa predtým nazývalo Trácia alebo Troas, ako dosvedčuje táto Orteliova mapa „Agronautica“.

ortelius argonautica

Od assýrskeho a ugaritského (t.j. v našom ponímaní ruského a uhorského aut.) názvu Ptaha „Bess“ (BS – VS... aut.) a „egyptského“ pojmu WAS, pravdepodobne pochádzajú pojmy Sáva, Savaof, ba možno i titul byzantských cisárov – Was- Ilij (Boh Was – aut.) a „slávny“ - sebastos. Taktiež by som nevylučoval možnosť, že pojem „Bess“ je to isté, čo rusky бес, t.j. „diabol“. Konotácie v svetle „vtáka“ a pohlavného aspektu vcelku jasné. Dokonca sa núka otázka, akým jazykom rozprávali „starovekí“ Egypťania, Ugariti-Uhri a Assýrčania-Rusi??

 

Ptah mal tri hlavné atribúty moci:

- dŕžava „Was“

was

- ankh

ankh

- stĺp djed

djed1

Ako sme už ukázali vyššie , môže egyptský „Was“ (palica Piláta – aut.) pravdepodobne predstavovať egyptskú alternatívu byzantského kresťanského Posochu, t.j. v skutku polmesiaca. Dodnes tento symbol pravidelne demonštruje ideologický dedič carihradských patriarchov – hlava Ruskej Pravoslávnej Cirkvi Cyril. Príbuznosť egyptského ankha, skrze  koptský kríž, s kresťanskou symbolikou je podľa nás taktiež zrejmá. O stĺpe djed, symbolizujúcom stabilitu, oficiálna história hovorí nasledovné: štyri vodorovné „stupne“ symbolizujú rovnováhu štyroch staroegyptských živlov v mužskej a ženskej podobizni, a volá sa to celé – ogdoada. Údajne z gréckeho „oktos“ - osem. No pojem ogdoada má turkické znenie, a môže predikovať slovné spojenie „Boh Dávid“, keďže „Dávid“ v turečtine znie „Daud“(DD). A ako všetci vieme, Ježiš pochádzal práve z Dávidovho kolena.

Opýtate sa, kde sú stopy po prítomnosti týchto staroegyptských kultov? Je ich viac, než si myslíme, len sa treba pozornejšie pozerať. Neďaleko od Belehradu sa nachádza mesto Futog, na rieke Dráve leží jedno najstarších slovenských miest Ptuj. V názve „Karpaty“ sa črtá pojem „Cár Pta(h)“. No a rieku Sávu snáď ani netreba komentovať. V strednej a juhovýchdnej Európe je v skutočnosti dostatok indícií a topologických ukazovateľov, svedčiacich v prospech našej hypotézy. Od koreňa „Ra“ môžeme odvodiť názvy Orava, rieka Raaba a mesto Gyor (Raab). V slove „Rába“ alebo „Ráva“ je dôležité chápať, že sa jedná o spojenie „staroegyptského“ RA so slovanským suffixom -va, podobne ako srbské -ovo. V Bielorusku, napríklad, existuje mesto Ravva Russkaja.

Jednou z najvýpovednejších indícií v prospech našej hypotézy je aj skutočnosť, že prvé tri ranokresťanské monastické centrá pre mníchov-pustovníkov v „antickom“ Egypte, pôsobiská prvých veľkých koptských a ariánskych teozofov (napr. sv. Amun a sv. Ammonius, ktorých všetky encyklopédie nástojčivo odporučujú nepliesť s egyptským Amonom – aut.), sa nazývali: Nitria, Kellia (taktiež Kelia, Cellia – aut.) a Scetis. V najšej rekonštrukcii tomu zodpovedajú tri stredoeurópske, resp. uhorské lokality:

- Nitra...  „Slovenský Sion“ sa v minulosti nazýval aj Neutra.

- Celje.....jedno z najstarších miest v Slovinsku

- Spiš.......Spiš sa po latinsky zapisoval Scepus, t.j. Scetis, ak uvážime fonetický prechod P-T.

A skutočne, prečo by Karpatská kotlina nemohla byť „krajinou Stredu“, Mizraimom ~ MEZO-Rímom, Chanaánom? Medziriečie Dunaja, Tiszy, Drávy a Sávy bolo vždy považované za jeden z najbohatších a najúrodnejších kútov Európy. Naviac, málokto si dnes predstavuje, akým vodnatým bolo Uhorsko (Horný Egypt) v stredoveku. Na doleuvedených obrázkoch Vám ponúkame celostný topografickú mapu Karpatskej kotliny a celého dolného toku Dunaja, a na druhom obrázku je zachytené to isté územie v období stredoveku.

carpathian 1

carpathian 2

V prílohe na konci štúdie uvádzame celú sériu citátov z Biblie, ktoré bezprostredne rozprávajú o Uhorskom kráľovstve, a mnohé z nami spomínaných toponymov (napríklad, „starozákonní“ Amoniti, Moábiti, Ferezeji, Benjamínovci, Šeba a Dedan sa dajú nájsť na tejto nenahraditeľnej mape A. Ortelia, zobrazujúcej Pannóniu ako „rímsku“ provinciu. (ortelius pannonia illyria.jpg) Osobne sa čitateľom zdôverím, že som za ňu zaplatil 150 EUR jednej moskovskej firme www.grafika.ru. A neľutujem. Na rozdiel od našich „eliťákov“ viem, do čoho investovať moje skromné finančné zdroje. Pretože skutočne hodnotné veci niečo stoja. Okrem tejto mapy, vysokokvalitnej fotokópie z Orteliovho geografického atlasu „Typus Orbis Terrarum“, som si zadovážil právo na publikáciu sprievodného textu z opačnej strany atlasového listu, v ktorom sú obsiahnuté vedomosti o Pannónii a Illýrii vtedajšieho obdobia. Tieto krajiny sa tam priamo nazývajú „Illyria, haec Regnum Ptolemeo...“ alebo „Pannonia, Ptolemaeus inter Danubium et Savus flumina...“ Čiže Pannónia sa tam nazýva Ptolemajovým kráľovstvom. No Ptolemaios bol predsa jeden z vojvodcov Alexandra Veľkého, ktorý po smrti Alexandra dostal do údelu Egypt!!! Navyše Ptolemaiovia = Pta(h) + Romaiovia.

ortelius_pannonia_illyria-m

pannonia_description_ortel

pannonia_reverz_text1

Navyše, egyptská symbolika v rôznych – aj „zakamuflovaných“ - podobách je prítomná aj v širšej európskej heraldike. Častokrát môžeme naďabiť na egyptský kríž v kombinácii s polmesiacom, ktoré sú na erboch spojené do podoby kotvy, ako napríklad tu:

duesseldorf (kópia)

bremerhaven

stadtwappen_copitz

 

stubenbergs

Zároveň prikladáme mimoriadne zaujímavý erb nemeckého Wuppertalu, na ktorom vidíme LEVA držať mreže, ktoré sa nápadne ponášajú na „staroegyptský“ symbol stability – djed, t.j. Dávidov stĺp, na vrcholci ktorého je „egyptský“ kríž.

Wappen-Wuppertal

Kresťania a „pohania.

Skúsme sa ešte raz pozastaviť a porozmýšľať nad významovým nábojom červeno-bieleho heraldického štítu Pannónie a Uhorska v kontexte „starovekého“ Egypta. Už sme vyššie spomínali, že v Uhorsku dlho koexistovali tzv. „Bieli“ Uhri a „Čierni Uhri“, pričom poslední sa tvrdošijne bránili christianizácii. Nie je snáď logické pohľadať za červeno-bielou farebnou symbolikou náboženské pozadie?

Náš predpoklad je nasledovný – pojem „biely“ pravdepodobne signalizoval skutočnosť, že jeho nositeľ sa hlásil ku kresťanskej viere resp. monarchickej tradícii pôvodnej „Svätej Rodiny“. Už sme hovoril o etymologickom koreni GUZ, KAZ, resp. SAK  (~ Skýti). Nuž, podľa niektorých historikov môže byť pojem „Slovan“ odvodený z gréckeho Sklabenoi alebo arabského Saqaliba, čo môže znamenať doslova „Bieli SAK-ovia“. Opakom „bielych SAK-ov/Slovanov“ boli Pohania, resp. „čierni SAK-ovia“. Viď, napríklad, časté slovenské priezvisko Kresák (C-R + SAK).

Podobný fenomén pozorujeme napríklad pri čítaní antických opisov Sarmatov a Skýtov, o ktorých je známe, že sa delili na Skýtov-kočovníkov (zrejme pohanov – aut.)a Skýtov-roľníkov (zrejme kresťanov – aut.).

scythia-and-sarmatia ortelius

legenda: Všimnite si názvy Chuni a Burgiones na tejto zaujímavej mape „Europa Celtica“ A. Ortelia, ktoré zrejme zodpovedajú Hunom a Vargom-Varjagom. Príbuznosť týchto dvoch historických entít je podaná v uhorskej legende o Hunorovi a Magorovi, a v gréckej mytológii ako príbeh o Belovi, otcovi Egypta, a jeho bratovi Agenorovi.)

Zatiaľ čo pokrstených „Uhrov“ volali „Bielymi“, pohanov nazývali „Čiernymi“. V starej ruštine sa predtým písalo nie „černyj“, ale „čerMnyj“. Ak napíšeme latinsky „CRMN“ a zohľadníme prechod M – W, dostávame „CRWN“, t.j. „červený“. Rovnaká logika je použiteľná aj pri hľadaní odpovede na otázku, cez aké „Červené more“ previedol Mojžiš Izraelský ľud... Pričom v danom prípade sú spomínané závery vlastne ani nie moje, ale autorského kolektívu „Novej Chronológie“. To pre prípad, že na mňa budú útočiť obrancovia filológie s invektívami typu - „Čo si to ten chalan s písmenkami fantazíruje...?“.

Čiastočné potvrdenie našej hypotézy môžeme nájsť, ak sa obrátime k stredovekým mapám Uhorska. Je známe, že územie, obývané Rusínmi „gréckej viery“, sa predtým volalo „Červená Rus“, zatiaľ čo na mapách je označované niekedy ako Russia Nigra, t.j. „Čierna Rus“. Navyše aj wikipedia v zodpovedajúcom článku o  „Čiernej Rusi“ tvrdí, že tento pojem sa často zamieňal s pojmom „Červená Rus“ a bol považovaný za jeho alternatívu.

Rozprávajúc o Červenej či Haličsko-Volyňskej Rusi nemôžeme nespomenúť jeden zaujímavý fenomén z heraldickej praktiky rusínskych aristokratických rodín Haliče (napr. Ostrogskí, Četveryňskí, Čajkovskí – aut.) a stredovekej Litvy (t.j. „Bielej Rusi“ - aut.), tzv. „Pahoniu“. Vidíme, že Pahonie haličských Rusínov obsahujú červený grécky kríž na bielom štíte; naopak Pahonie rodín Četveryňských a Ostrogských obsahujú čudné vyobrazenie polmesiaca s krížom, podobajúcim sa na známy astrologický symbol mužského počiatku. V tomto zmysle môže polmesiac - kalich, pravdepodobne, označovať jeho ženský protiklad. Uprostred je zachytené zrodenie nového života skrze zjednotenie ženského a mužského počiatku. Čiže dané Pahonie šľachticov Červenej Rusi je možné vnímať ako pohanské. Pričom súčasný litovský kríž Pahonia aleby Vytis sa zjavil len po pokrstení Litvy roku 1386 (ako priamy následok Kulikovskej bitky – aut.).

pahonia czetwerynski

Pahonia rodiny Czetweryński

pahonia ostrogski

Pahonia rodiny Ostrógski

pahonia ostrogski 2 pahonia litva

 

vytis

Vytis

Začíname chápať, že zatiaľ čo „bieli SAK-ovia“ ~ Slovania boli v dnešnom ponímaní kresťania, čierni-červení SAK-ovia boli v dnešnom ponímaní „pohania“. Dtto „čierni“ Uhri a bieli „Uhri“, „kočovní“ VS „usadlí“ Skýti. Zvykli sme si z ľahkej ruky stotožňovať pohanov z jazyčníkmi a bezvercami. Ukázalo sa však, že to vôbec nie je tak. Zacitujeme v tejto súvislosti autora staroruskej kroniky „Zadonščina“, známu aj ako „Skazanie o Mamaevom poboišče“, opisujúcej jednu z najdôležitejších kapitol ruských a kresťanských dejín – najväčšiu bitku stredoveku na Kulikovom poli...

„Sťa kára Božia za hriechy naše pozdvihol sa cár východnej krajiny menom Mamaj, vierou „helén“, modloslužobník a ikonoborec, zlý trýzniteľ kresťanstva...“

Mamaj, vierou helén“ znamená, že veliteľ mohutnej Zlatej Hordy vyznával grécku, helénsku vieru. Táto viera podľa Skazania... však zároveň bola v ostrom protiklade s ruským kresťanstvom toho času, pretože „Tatáro-Mongolov“ autor letopisu v priebehu celého naratívu nazýva „poganymi“, t.j. pohanmi. Začíname chápať, prečo sa metropola „Dolného“, červeného Egyptu (~ Uhorska – aut.) - Memphis, v našej rekonštrukcii stotožňuje s Belehradom, t.j. Gréckym Belehradom.

Podľa „Novej Chronológie“ Kulikovská bitka, ktorá sa koncom XIV. stor.n.l. odohrala na mieste, kde je v súčasnosti centrum Moskvy, bola bitkou o prijatie „apoštolského“ kresťanstva v celej obrovskej Rímskej, t.j. Mongolskej ríši. Moskovský knieža Dmitrij Donskoj  v nej zvíťazil nad profesionálnou armádou „Mongolskej“ ríše pod vedením istého Mamaja, známeho aj ako Ivan Veňjaminov. Znamená to asi toľko ako Ivan z Benjamínovcov. Už sme vyššie naznačili, že koleno Benjamína zaujímalo centrálnu časť Chanaánu, a pochádzali z neho apoštol Pavol a Mária Magdaléna. V skutočnosti „Benjamín“, kterýžto termín sa v Biblii stretáva aj vo forme „Ben-Ammi“, môže značiť to isté, čo syn Amona alebo Javana, pretože AMON ~ YAWAN majú príbuznú spoluhláskovú kostru. V aplikácii na Uhorsko to môže znamenať, že Ammoniti a Benjamínovci sú jednoducho potomkami Ammona ~ Krista a Javana ~ sv. Jána Krstiteľa ~ sv. Štefana.  T.j. je možné, že veliteľ „Zlatej Hordy“, pochádzal z Uhorska a predstavoval tzv. „rodové kresťanstvo“ - jednu z dvoch vetiev pôvodného kresťanstva, ktoré si dnes stotožňujeme s pohanstvom, resp. všetkým pred – kresťanským. Poukazuje to na skutočnosť, že v stredoveku, pomimo apoštolského ľudového kresťanstva existovalo aj tzv. „pohanské“, helénske (grécke) rodové protokresťanstvo, s prvkami fallicko-venerického kultu (červení, „diablovi“ žreci – aut.) a panteónu rímsko-gréckych bohov. Toto „náboženstvo privilegovanej elity“ predstavovalo a oslavovalo predovšetkým členov a potomkov cisárskej rodiny Byzancie-Romey, z ktorej pochádzal aj Ježiš Kristus. Poznáme to aj ako „zbožšťovanie“ egyptských faraónov, ktorí boli považovaní za pozemské stelesnenia Boha Ra, cezarobapizmus byzantských cisárov a obdobie principátu a dominátu v „antickej“ Rímskej ríši. Ako je známe, raní kresťania v svojich kostoloch a svätostánkoch mali adoračné zobrazenia tak Krista, ako aj rímskych cisárov (Daj Bohu, čo je božie, a cisárovi, čo je cisárovo... aut.)

Spojenie fallických a venerických symbolov na erboch mohlo znamenať uctievanie Rodiny a Potomstva Krista (kríža – aut.) a Márie Magdalény/Márie Bohorodičky (polmesiac), ktorí sa na východný spôsob považovali za žijúcich bohov a po smrti vchádzali do olympijského panteóna spríbuznených „helénskych“ božstiev. Emblémou „pohanskej Rusi“ slúžila Pogoňa ruska – sv. Juraj s rovnoramenným gréckym krížom na štíte (ako u katarov, templárov a rosenkreuzerov, vrátane erbu mesta Ptuj – aut.).

pogon ruska

Apoštolské „biele“ kresťanstvo, ktoré uznávalo pôvodné a výlučné učenie Krista, sa začalo živelne šíriť po Kristovej smrti niektoré obdobie koexistovalo spolu s „červeným“ kultom egyptských veľkňazov – žrecov – Grékov, ktorý spočíval na neustálom zbožšťovaní ostatných členov rodiny Ježiša Krista – žijúcich Bohov, faraónov, Trójanov. Nie nadarmo k titulu konštantinopolských cisárov dopĺňali prímenie „Porfyrogennetos“, t.j. „narodený v purpure“, v červenom. Kulikovská bitka roku 1382 bola tým pádom bitkou za prijatie apoštolského kresťanstva na Rusi, t.j. v celej Rímskej-Mongolskej ríši. Aby nebolo nedorozumenia na margo používania termínu „Mongolská“ ríša... Všetky „ríše“ známe z dejín, ako sa ukazuje, sú odvodené od jedného a toho istého „historického originálu“ - Rímskej, resp. Veľkej = Mongolskej (megalé – veľký, gréc... aut.) ríše stredoveku. Mongol (MGL) znamená to isté, čo „Maďar“ (MGR), rovnako aj Varjagovia – Vagri – Uhri (VGR - WGR – MGR). Viac o totožnosti Varjagi - Vargovia – Uhri – Rimania (WAR [var – mesto, maď.] ~ RAM – aut.) čítajte tu:

http://www.hlavnespravy.sk/cyril-a-metod-medzi-mytom-a-skutocnostou-3-cast/803817

http://www.protiprud.sk/duchovny-svet/1828.htm

V dejinách „Rímskej ríše“ je táto udalosť zobrazená ako bitka medzi cisárom Konštantínom Veľkým a jeho protivníkom Maxentiom v občianskej vojne. Po víťazstve v tejto bitke cisár Konštantín preniesol svoje sídlo do Konštantínopolu a zrovnoprávnil kresťanstvo v Rímskej ríši. Ako je známe, v Litve bolo kresťanstvo prijaté štyri roky po Kulikovskej bitke, v roku 1386. Už sme hovorili o tom, že Litva, resp. „Biela Rus“ - toť celá stredoveká Európa. Doplníme, že v armáde Mamaja bojovali prednostne Krymčania, Jassi (viď toponym Iassi na Orteliovej mape – aut.), Kassogovia, Poliaci, Litovci a Janovania.

janov erb

legenda: Erb mesta Janov

A skutočne, o štyri roky sa v Krakowe pokrstil Jogaila, litovský knieža. Pravdepodobne vtedy aj väčšina bývalých „spojencov“ pohanského vojvodcu Mamaja, Ivana Benjamínovca, si po prijatí „apoštolského“ kresťanstva zmenili „pohanské“ pahonie na tradičný litovský dvojkríž, v ktorom by človek hneď nespoznal zakamuflovaný polmesiac s krížom. Práve v takom kľúči by sme mali dešifrovať aj analogickú západoeurópsku story o rozšírení „lotrinského“ (t.j. litovského) kríža René z Anjou. Posledný si údajne zvolil tento kríž za emblému v rozhodujúcej bitke proti Karlovi Smelému z Burgundska, ktorý vystupoval pod znamením Andrejevského šikmého kríža (andrew cross.jpg). V tejto súvislosti podotkneme, že „v novochronologicky“ reinterpretovaných dejinách všetky tieto „kusé a izolované“ správy o „dvojkríži“ zapadajú do jednotného obrazu, akonáhle pochopíme, že rozprávajú – pod rôznymi názvami – o jednom a tom istom. Pretože bitka pri Nancy je historickým duplikátom Kulikovskej bitky, kde tiež bojovali „bieli“ (Dmitrij Donskoj, kresťania, Ammon) proti „červeným“ (Mamaj, pohania, Pta-h). A pretože „červený“ Boh Pta-h je obyčajne zobrazovaný s andrejevským krížom, symbolom údajného Karla Smelého z Burgundska v bitke pri Nancy.  Chce to len heuristicky myslieť, priatelia.

Andrew cross - Ondrejov kríž

Andrew cross - Ondrejov kríž

Ptah

V závere predmetnej časti štúdie si dovolíme opýtať sa vážených čitateľov, čo dostaneme, ak graficky spojíme dohromady heraldické druhotné (sprostredkujúce) symboly LEVA („Biely“, „Horný“ Egypt – aut.) a VTÁKA („Červený“, „Dolný“ Egypt – aut.) dohromady?

Dostávame legendárneho GRIFONA. Grifona, ktorého naši predkovia volali taktiež Div, Nogaj, sme už mali možnosť vidieť na erboch Krymu, Budapešti a Janova, ktoré všetky majú bezprostredné väzby na „staroveký“ Egypt a jeho veľkňazov. Konkrétne Krym, ako ukážeme nižšie, pravdepodobne zodpovedal v minulosti „staroegyptskej“ Alexandrii.

Väzby našej „lokálnej“ uhorskej histórie na nadregionálny globálno-historický pojem „Egypt“, obzvlášť s ohľadom na to, že emblémou „spojeného“ Egypta (dtto Tartárie – aut.) bol grifon, sú zaujímavo reflektované v názvoslovnom fenoméne, ktorý poznáme ako Tercia Pars Regni.

Ak dejiny „Uhorska“ do značnej miery reflektujú byzantské a egyptské dejiny, je namieste otázka, či pod pojmom pre „dedičné kráľovské léno“, známym ako „Tercia Pars Regni“, sa neskrýva „tretina Uhorského kráľovstva...“, ale niečo oveľa, oveľa väčšie. Pretože ak Uhorsko (~ Egypt – aut.) vnímame ako spojenie „Hornej“ (Bielej) a „Dolnej“ (červenej, gréckej – aut.) zeme, môže Tercia Pars Regni znamenať spojenie pod vládou uhorského ~ byzantského ~ egyptského panovníka Pruska/Bielej Rusi (Litvy) a Turecka (Tróje, Byzancie). Takéto vysvetlenie je nanajvýš logické, ak uvážime, že toto dedičné léno „uhorských“ kráľov sa skladalo z „vojvodstiev“ - Nitra a Bihar. V našej interpretácii to znamená spojenie pod mocou „uhorského“ panovníka Uhorska (Bihar ~ Vagria ~ Bulharsko  ~ Uhorsko – aut.) a Byzancie, t.j. „Nitry“ - Novej Tróje, pretože Konštantínopol-Trója sa nazýval aj Novým Rímom.

V Biblii je tento fenomén (ako aj fenomén samostatného fungovania „Horného“ a „Dolného“ Egypta – aut.) zachytený v opisoch tzv. „Rozdeleného Izraelského kráľovstva“  - Severného  (Samária, Izrael – aut.) a Južného kráľovstva – Judey. Jednotná „staroegyptská“ - byzantská ríša sa pravdepodobne rozpadla na dve časti v období panovania Bela III. na sklonku XII. stor.n.l., pretože – ako sme ukázali vyššie – počnúc Belom III. sa dá hovoriť o dvoch nezávislých dynastických tokoch – byzantskom a uhorskom.

Předchozí části: http://www.nwoo.org/?s=Pr%C3%ADbeh+slovensk%C3%A9ho+dvojkr%C3%AD%C5%BEa




9 Komentářů k Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny. – Časť 4.

  1. Sasin napsal:

    Dycky si říkám, podle jakých kompilátů vymejšleli HisTótii ti před váma, od kterých čerpáte. Mě stačí se podívat na zbytek největší dnešní egyptské pyramidy jak je pěkně vymletá. Tu špici si umím představit jako dočasné bydliště mořských ptáků na kterou vydatně srali aby nám zachovali špičičku světa co zmizel aby na ní vybudovali tmáři obří religiózní blud, který se začal zhmotňovat hned po opadnutí hladiny moře na území dnešní Enropy.. Alespoň mně to připadá nápadné. Připustíme-li že nápadné to je, museli bychom posunout celou vaši "chronologii" hodně zpět a to už by všechny povolené hypotézy nebylo s čím srovnávat natož kam zařadit. Proto se čerti dodnes drží svého kopyta, páč v opačném případě bychom museli přiznat, že dnešní cicvilizace je nejubožejší ze všech dob.Že musíme žít v zabetonovaném světě plném křížů a blboňů co se shánějí po robotě a vollí si PRAVidelně své otrokáře. Fantastické.

    • huulo napsal:

      zas-tupce

      • Sasin napsal:

        Víme jak s oblibou nechápaví Historici komolili slova a tak si můžeme zkusit najít rozdíl mezi křesťany a pohany. Jak už víme, neuměli říkat č, (opice :-) tak starší blboni gdyž museli říci čičero tak mleli něco jako kikero a psali to navíc jako cicero. A teď můžeme pokračovat ku christianizaci (křesťanství). Christiánci rádi žrali chřest, nebo chrást(?) a u toho chřestili plechovkami a sklíčky a ti tvrdili, že že Pohané žerou pohanku, ale spíš to vypadá, že né, že zase doblbali nějaká písmenka z původního slova bohané? Muheeeeeee

  2. Maroš napsal:

    Nemôžem povedať, že - je to kokot, ale pracovitý, pretože na to neokonochronologické ojebávanie musia viacerí dodať 99% akýchsi faktov, aby nám do hlavy natlačili to 1% ich neolži. Toto robia - vyrábajú, konkrétne pracovné skupiny. Toto sem zavesil náš známy - ale keďže sa hráme na slepú babu, samozrejme "neznámy" ambiciózny egomaniacky provatikánsky "intelektuál". V rámci hybridnej vojny. Pojeb sa - Hydra!

    • Stano Slabeycius napsal:

      Teda, chlapče, ty musíš byť riadne frustrovaný životom, ako pozerám... Všade vidíš naokolo stohlavé sionistické hydry, čo?

      • Robo napsal:

        Počuj, pičus, ale ťa vtedy Maroš pekne rozobral, však?
        Pamätáš?
        Len medzi nami - mysliš, že niekto aj číta tie tvoje sračky?

        • Stano Slabeycius napsal:

          S tebou, Ty zmrd, len tvojou rečou - nepamätám, ako ma tvoj skurvený kolega rozobral, pretože nemám čas čítať Vaše sračky. Vy nič iné nerobíte, len "brilantne" všetkých rozoberáte. Urob ľudstvu láskavosť, choď sa niekam pojebať aj s tvojimi kamošmi.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*

code

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Protected with IP Blacklist CloudIP Blacklist Cloud

Upozornění: Příspěvky trolů jsou mazány, proto neodpovídejte na komentáře, které zjevně rozbíjejí rozumnou diskuzi!
Diskutujte k věci, nepište nesmysly, které nikoho nezajímají.

NEKRMTE TROLY!